Time management v ambulancii
- RP
- Feb 11, 2016
- Čítanie: 3
Time management sa dostáva v posledných rokoch výrazne do popredia diskusií, workshopov či iných trainingov. Správne si rozvrhnúť, naplánovať a roztriediť čas je v dnešnej dobe jedno z najdôležitejších a najzákladnejších pravidiel úspechu a to hlavne v profesiách, kde naozaj nie je času nazvyš.

Medicína a lekárstvo určite k takýmto zamestnaniam patrí a to dvojnásobne. S problémami s time-managementom sa stretávame v nemocniciach a ambulanciách dennodenne. Preplnená čakáreň, nestíhajúci doktor a nervozita oboch strán, to je na dennom poriadku takmer všade. Kto za to ale môže? Aké sú príčiny tohto nekončiaceho kolobehu a čo sa s tým dá robiť?
Dôvodov je hneď niekoľko - veľa pacientov, málo lekárov a teda veľké množstvo pacientov pripadajúcich jednému lekárovi. K tomu sa pridáva nadradenosť zdravotných poisťovní, ktoré nútia lekárom počet klientov, ktorých musia prijať a odbaviť za deň. A teraz bol navyše zrušený systém prednostného vybavenia za poplatok. A pacienti, ktorí sú objednaní na presný čas si aj tak často prídu o hodinu až dve neskôr, lebo veď “určite by ma aj tak nevzal načas”. No a problém je hneď na svete. (Problémy spojené s nedostatočnosťou a dierami v čakacom systéme na operácie, zákroky a nemocničné lôžka článok nebude rozoberať, lebo s týmto lekár nevie a nedokáže nič spraviť, je to chyba zdravotníctva ako systému.)
Niektorí lekári a zubári majú svojich “zverencov” aj 5000. Pri tomto množstve je naozaj obtiažne a časovo náročné až neskutočné to utiahnuť. Na jedného pacienta má lekár častokrát len 5-10 minút a za tento čas má podať kvalitný výkon. Snom takmer každého lekára, hovoriac najmä o interných odboroch, je mať hŕstku ľudí, ktorým sa bude môcť venovať naplno, pretože to je predsa jeho vizitka. Mať dosť času, viesť s pacientom rozhovor, vyšetriť ho od hlavy po päty, myslené obrazne aj skutočne, a popri tom mať čas poriadne o probléme porozmýšlať a premýšlať o pacientovi ako o človeku, bytosti, o celkovej osobe a osobnosti a nebrať ho len ako “the next one”.
Po týchto slovách sa isto vynorili tri druhy názorov. Skúsený lekár sa trpko pousmeje a vie, že to všetko je pravda už od jeho prvého dňa v praxi a že už toľkokrát sa to pokúšal zlepšiť a zmeniť. Laik si odfrkne a povie si, že keby boli doktori schopní, isto by sa to nejako dalo, veď predsa málo času neznamená, že keď objedná pacienta na 9:00, tak sa do čakárne dostane o 12:30. No a medik? My medici ešte stále dúfame, že my sme tá pravá generácia, ktorá zmení svet :) Ale veď každý mladý má svoje sny a ciele, tak sa o to aspoň pokúsime…
Ale vždy je niečo pravdy na výroku “keď sa dá, tak sa chce”.
Áno. Aj ja poznám lekárov, ktorí si naozaj dokážu svoj čas nejako, aj keď s veľkým vypätím síl, zmanažovať. Stojí za tým veľa úsilia a sebazaprenia, ale v niektorých prípadoch sa to naozaj dá. Tak ako to má lekár spraviť, aby bol on zrovna ten, ktorý pacientov nenechá na seba v ambulancii čakať pol dňa? Ja ako medik som sa nad týmito problémami už veľakrát zamýšľala a popri mojich vlastných zdravotných návštevách rozličných lekárov som sa snažila pochytiť čo najviac pozitív a negatív, s ktorými by sa dalo niečo spraviť. Tak ako každý popri sedení v čakárni, aj ja som sa snažila ten voľný čas využiť na niečo podstatnejšie než lúštenie krížoviek. A tak ma začali napadať spôsoby a cesty, ktorými sa chcem uberať a ktorými si chcem uľahčiť život. Aj keď ešte neviem, ako to v praxi presne chodí a určite vzniká pravdepodobne veľa situácií, s ktorými som teoreticky nerátala, pripraviť sa a plánovať popredu je vždy lepšie ako nič.
V nasledujúcom článku sa preto chcem podeliť o svoje myšlienky a plány, ako vyjsť s časom a nezblázniť sa z toho hneď po nástupe do zamestnania. Týka sa najmä chodu ambulancie, ale v mnohých prípadoch sa dá niečo využiť aj v nemocničnom oddelení. Tým si môžeme aspoň jednu strasť začiatočníkov uľahčiť.
Comentarios